Výtvarné techniky

Pomocou výtvarných techník nadobudneme zručnosť. Tento krát vám rozpíšem, ktoré techniky sú ťažie, ktoré ľahšie, ako by sme mali postupovať.
Pri technikách budem postupovať od najľahších, a cenovo dostupných potrieb, až po najťažšie techniky, na ktoré treba míňať už o čosi viac peňazí.

V niektorých bodoch rozpíšem aj postupy maľovania, a základné vlastnosti farieb.

Buďme otvorení voči všetkým technikám, a spoznajme čaro tvorenia 🙂

Ak ste začiatočník, je dobré si skúsiť viacero techník, aby ste zistili, ktorá vám sedí najviac.

Na začiatok je lepšie začať s ľahšími technikami

• maľba akrylovými farbami
• vodovými farbičkami
• akvarelovými pastelkami, ktorými môžeme kresliť, ale pridaním vody i maľovať.

Ak sme si už osvojili zopár ľahkých techník, môžeme sa pustiť do ďalších, ako je napríklad akvarel, maľba temperovými farbami. Tieto výtvarné techniky sú už špeciálnejšie, takže si vyžadujú čas na zdokonalenie. Pridávaním stále nových techník si spestríme svoju vedomosť i zručnosť.

Výtvarná technika maľovania vodovými farbami

Tieto farby riedime vodou, a maľujeme štetcom. Vyhovujú naň štetiny z veveričieho chvostu, kvôli tomu, lebo dobre vsiaknu vodu, a udržia farbu. Syntetické štetce vyhovujú skôr na temperové farby. Pri vodových farbách by sa štetiny syntetických štetcov zafarbili natoľko, že sa z nich nedala vymyť farba. 

Všetky druhy vodových farieb sú si rovnaké. Rozlišujú sa hustotou a pigmentom. Pri vodových farbách, sa pridáva viac vody, ako pri temperových. Ale pri oboch by sme mali vypnúť výkres, aby sme ho mali ku koncu pekne rovný, a aby sa nám naň pohodlne maľovalo. Nech je to naším prvým krokom pred samotným maľovaním. Procedúra si vyžaduje precvičovanie, ale keď budeme zruční a usilovní, budeme mať perfektne vystretý výkres, na ktorý sa bude dobre maľovať. Čítaj ďalej, a dozvieš sa ako na to! 🙂

Ako treba správne postupovať pri vypínaní výkresu

Kúpme si:

1. výkres,
2. hnedú papierovú pásku (hrúbky 2-3 cm),
3. dosku väčšej miery ako je samotný výkres,
4. kuchynskú špongiu,
5. nádobku na vodu,
6. pravítko (pravouhlé pravítko),
7. príložník,
8. ceruzku tvrdej tuhy- HB ceruzku,
9. ceruzku mäkkej tuhy- 3B ceruzku,
10. orezávač.

Postup:

1. výkres si položme rovno na stred dosky
2. chyťme pravítko, a z každej strany výkresu odmerajme 0,5- 1 cm od kraja, použime tvrdú tuhu- HB ceruzku a jemne s ňou naznačme línie
   (to bude naša pomocná línia cez ktorú nezájdeme s hnedou páskou)
3. chyťme hnedú pásku, odmerajme ňou ručne dĺžky strán výkresu, na okraj výkresu nechajme z oboch strán plus 3 cm.
4. ak máme pripravené odmerané pásky, otočme ich na lesklú stranu
   prichystajme si nádobku s vodou a kuchynskú špongiu bližšie k páskam (lebo odteraz musíme pracovať rýchlo a bezchybne)
5. mokrou kuchynskou špongiou, ktorú sme vyžmýkali, natrime celý výkres. A to tak, že si ľavou rukou pridržíme horný cípik výkresu, pravou rukou držíme mokrú špongiu, a ťaháme ju zľava doprava. Postupujeme zhora, nadol. A snažme sa o to, aby sme nedokrčili výkres. Celý výkres musí byť vlhký. Ale pozor! Nerobme mláky.
6. ak máme výkres vlhký, mokrou špongiou pretrime i hnedé pásky. Nie všetky naraz, lebo sa pásky rýchlo zohnú, a prilepia o seba. Jednu pretrieme a priložíme na ceruzkou vyznačenú líniu. A tak postupujeme až ku koncu.
7. ak sa vytvorí nejaká vzdušná bublina pod výkresom, musíme začať odznova. Zbytočne by sme čakali na, výkres by sa nám nevystrel.
8. ak sme všetko robili dobre, a máme vystretý rovný výkres na doske, ale ešte je výkres mokrý, môžeme si pomôcť s fénom. Fúkajme stredne teplý vzduch asi 20- 25 cm od výkresu.
9. pri tej rýchlosti a sústredení sa nám môže stať, že sme pásky neprilepili úplne presne podľa naznačených línií(ktorú sme robili tvrdou tuhou- HB ceruzkou), preto si na záverečné práce necháme premeriavanie. Pravouhlým pravítkom, alebo príložníkom si naznačíme nové línie (3B ceruzkou)
   Preto mäkkou tuhou- 3B ceruzkou, lebo ju k záveru vygumujeme.  Ale pred odrezaním ju potrebujeme vidieť.
10. priložíme pravítko na naše nové línie, ostrým orezávačom odrežeme.
11. Naša maľba zostane rovná, a ľahšie ju budeme vedieť zarámovať. Hnedé pásky a zbytky výkresu odtrhneme od dosky. Úplne čistú dosku už nebudeme mať, lebo sa hnedá papierová páska naň nalepí a nedá sa z nej odlepiť.

Kvalita papiera

Na začiatku je zbytočné si kupovať veľké množstvo výkresu z jedného obchodu/ e- shopu. Na pohľad sú všetky rovnaké. Ale ak sa chystáme vypnúť výkres, a vlhkou kuchynskou špongiou ju pretrieme, viac sa dozvieme o jej kvalite. Ak nemáme v pláne vypínať výkres, ale chceme naň maľovať vodovými, či temperovými farbami, veľmi rýchlo zistíme, ako bude reagovať.

Samozrejme začne sa hneď vlniť. Ale prvú vec ktorú si všímajme je to, ako reaguje voda s povrchom výkresu. Pri tých nevhodných výkresoch sa na povrchu vytvoria malé papierové zdrapy, ktoré sa nedajú odtrhnúť od výkresu. Na pohľad vyzerá tak, ako keby sme cezeň prešli brúsnym papierom. Veľakrát stratia svoju pôvodnú bielu farbu, a prefarbia sa na sivú farbu, potom tak aj uschnú. Môžu sa vytvoriť aj malé fľakaté, ako keby mastné fľaky, ktoré tie nezmiznú z výkresu.

Čo robiť, ak sa nám výkres nespráva podľa našich predstáv?

Kúpme si viacero výkresov od rôznych predajcov. Doma si všetky odskúšajme, a hneď zistíme ktorý papier má tú najlepšiu kvalitu. 

Vodové techniky

Vodové farbičky

Patria medzi najzákladnejšie vodové farby. Sú známe v okruhu detí a začiatočníkov. Dajú sa ľahko zohnať za drobné peniažky. Sú tak isto balené ako anilinky, s tým rozdielom že majú matný povrch. Anilinky majú lesklý povrch, aj po použití. Vodové farbičky majú veľmi slabý pigment, preto ju radšej používajú v kombinovanej technike, alebo pri ilustráciách ako podklad. Ale veľmi dobre poslúžia aj ako podklady pri maľovaní s temperovými farbami. Môžeme nimi rozvrhnúť farebnosť samotného obrazu. Nemusia to byť perfektne vymaľované motívy, len také farebné fľaky, aby sme približne vedeli, ktorú farbu kde použiť. Temperové farby sa potom lepšie nalepia na podklad, nemusíme ich viackrát vrstviť na seba.

Anilinky – maľovanie vodovými farbami

Na rozdiel od vodových farbičiek majú lesklý povrch, a veľmi silný pigment. V balení sa nerozlišujú v ničom. Po otvorení, ich plastovú časť poslúži ako paleta. Keďže sú farby veľmi sýte, paleta je výhodná na to, aby sme ich tam rozriedili, buď vodou, alebo temperkami. Týmto spôsobom môžeme zmeniť ich hustotu, aj pigment. Ale je výhodná aj na to, aby sme si na nej vymiešali vlastné odtiene. 

Pri používaní aniliniek sa chyby opraviť nedajú. Keď sme náhodne naniesli na výkres silný pigment, ktorý sme nerozriedili, ťah sa už pridaním vody opraviť nedá. Anilinky fungujú inak, ako napríklad vodové farbičky. Pri vodových farbičkách vieme maľovať tiene, svetlo dostratena. Pri anilinkách bude mať každý jeden zakončený pohyb istý okraj. Maľby budú mať stále fľakatý výzor.

Akvarel – vodové techniky

Maľovanie akvarelom si vyžaduje najviac precvičovania. Tak isto ako anilinky, zanechajú po sebe  fľakaté ťahy, aj keď majú jemnejší pigment. Postupujeme opačne, ako pri vodových farbičkách, alebo anilinkách. Svetlé, alebo úplne biele miesta vynecháme, a až na konci maľby, pretrieme mokrým štetcom bez farby. Vieme nimi vytvoriť pekné prechody farieb a tieňovania, hrať sa s vrstvami, a priesvitnosťou. Maľba vzniká na seba naukladanými vrstvami, ktoré sa musia úplne usušiť.

Hneď na začiatku by sme mali vedieť, ako chceme, aby náš obraz vyzeral. Každý jeden pohyb musí byť dobre premyslený. Ťahy sa zdokonaľovať nedajú znovu pretieraním, musíme si zvyknúť na fľakatý výzor. Jedinou nečakanou kvapkou, alebo zle vymiešanou farbou doničíme maľbu. Tieto chyby sa už opraviť nedajú.

Je časovo náročná, ale keď si ju obľúbite, žiadna iná vás nezaujme 🙂

Temperové farby

Temperky

Sú najzákladnejšie farby. Tak isto ako vodové farbičky, aj temperové farby sú známe v okruhu detí a začiatočníkov. Pri temperkách je postup taký, že najprv začneme maľovať svetlými farbami, a potom tmavšími. Tak sa vyhneme chybám, ktorých sa možno dopustíme počas maľovania.

Majú hustú konzistenciu. Nevieme nimi namaľovať veľké plochy, lebo zanechávajú po sebe nepekné ťahy štetcov, a to môžeme použiť všakovaké štetce. Niekedy nie je farba celistvá, tým myslím, že sa z nej miestami vytlačia zhustené bobule, ktoré sa vodou nerozpustia, zachytia sa v štetinách štetca, a ťahajú za sebou nechcené ťahy.

Po dlhšom nepoužívaní sa farby v tube scvrknú, a vypúšťajú zo seba látku, podobnú oleju. Začnú sa navzájom lepiť o seba a súčasne sa doničia. Ak chceme dosiahnuť profesionálnejší výzor, zaobstarajme si akrylové farby alebo umtonky.

Akryl

Tento výrobok neustále zdokonaľujú. Vyrábajú rôzne médiá(riedidlá, alebo shusťovače- látky, ktoré zmenia vlastnosti akrylových farieb) na ich použitie. Ale aj samotná farba bez pridania médií má rôznu konzistenciu. Vyhovujú na maľbu štetcom i špachtľou. Sú tak husté, že nimi vieme vytvoriť 3D efekt. Vďaka svojmu ľahkému použitiu nekonečnými dobrými vlastnosťami prilákajú začiatočníkov.

Vytvorili ju na náhradu olejových farieb. Nie sú toxické, a majú dobré krytie. Namiesto oleja ich spája živica. Ich sýtosť závisí od pridanej hodnoty pigmentu. Môžeme ju použiť na rôzne povrchy. Po zaschnutí majú lesklý povrch a maľby zostanú svetlostále.

Ak aj teba zaujali tieto vynikajúce vlastnosti týchto akrylových farbách, a nevieš sa dočkať, až si ich vyskúšaš, viac sa dočítaš na stránke- https://vivik.sk/malovanie-obrazov-akrylovymi-farbami/

Umtonky

Sú to majstrovské temperové farby pre profesionálov. Pri porovnaní umtoniek s temperkami môžeme pocítiť veľký rozdiel. Pri umtonkách stačí niekedy jediná vrstva na to, aby sme dosiahli pekný podklad. Nezanecháva za sebou ťahy štetca. Hotové maľované časti vyzerajú, ako keby sme ich rovno vytlačili z počítača. Majú aj trochu takú redšiu konzistenciu, preto štetec nemusíme neustále namáčať do vody.

Pri temperkách sa snaží človek premaľovávať už premaľované časti, sčasti zdokonalenia, pričom na seba nakladá vrstvy, ale ťahy štetca zostanú na mieste. Farby neuschnú naraz.

Preto sa hotová maľba nikdy nebude podobať na maľbu, ktorá je namaľovaná umtonkami. Pravda, že sú drahé, ale kvalitu ihneď pocítime. Preto je dôležité, aby sa začiatočník posunul od temperiek k umtonkám.

Olejové farby

Obľúbené farby v okruhu maliarov. Cenovo patria do najdrahšej kategórie. Sú toxické, na zdravie škodlivé. Ateliéri by sa mali neustále vetrať. Nanesené farby pomaly schnú, niekedy aj celé dni- preto sa i samotný obraz pomaly vyvíja.

Vrstvy musia úplne vyschnúť, aby na ne mohli znovu maľovať.

Maľba špachtľou – špachtľová technika

Maľovanie špachtľou patrí medzi moderné techniky. Kým štetcom hladíme farbu, špachtľou ju pantáme, a vytvárame takzvaný 3D efekt.  Na špachtľovú techniku sa najviac hodí akrylová farba kvôli svojej hustej konzistencii. A dobre sa i lepí, kvôli pridanej živici, ktorá farbu spája. Na túto výtvarnú techniku vyhovujú viackrát šepsované plátna, ktoré sú pevne pripnuté na drevený rám. Šeps je náter, ktorým natierajú plátna. Osnova plátna je hrubá a hustá, aby sme dosiahli jemnejší povrch, na ktorý sa dobre maľuje, musíme ho viackrát šepsovať. Už dostať dopredu našepsované plátna, na ktoré môžeme ihneď maľovať, ale samozrejme si náter môžeme spraviť i my sami. Šeps by mala byť biela.

Na skúšky môžeme použiť i plátna na lepenke. Oni sú úplne tenké, prilepené na doske, aj cenovo dostupnejšie.

Malé špachtľe, ktoré majú špicaté zakončenie sú pružnejšie. Slúžia na vytváranie detailov. Vynikajúco sa nimi maľujú napríklad lupienky kvetov, listy, srsť zvierat.

Väčšie špachtľe s rovným zakončením sú dobré na dve rôzne veci. Keď chceme namaľovať väčšiu plochu (oblohu, polia..) držme špachtľu zvislo. Keď tú istú špachtľu nakloníme, vieme ním vytvoriť úplne tenké čiary. Dajú sa nimi maľovať stonky kvetov, ploty, odraz vo vode.

Tupovanie

Tupovanie je jednoduchá výtvarná technika. Táto maliarska technika je výhodná na zabávanie pre dospelých i pre deti. Vyhovuje na vytváranie darčekov, pozvánok pre rodinu, priateľku, priateľa. Je veľmi rôznorodá.

S tupovacími valčekmi, a tupovadlami sa ľahšie maľuje ako so štetcami.

Túto techniku môžeme použiť na podklady obrazov, alebo na vytváranie rôznych efektov. Môžeme i použiť viacero tupovacích techník v rámci jedného obrazu.

Ak ťa zaujala technika tupovania, viac sa dočítaš na stránke: https://vivik.sk/tupovanie/ 

Koláž

Pri tejto kombinovanej výtvarnej technike si nemusíme lámať hlavu nad postupmi, či technika. Spoľahnime sa na svoju kreativitu.

Vyložme si pred seba všakovaké noviny, nožnice, lepidlo, vzorkované či farebné papiere, farbičky ľubovoľného výberu, a pustime sa do práce 🙂 Veľdielo sa bude vytvárať počas tvorenia, nemusíme si ho dopredu načrtnúť/ vymyslieť. Je to technika vhodná na relaxovanie.

Kombinovaná technika

Funguje na podobný spôsob ako koláž s tým rozdielom, že vytvárame podobný miešaný efekt lenže s technikami, a nie s predmetmi. Pri koláži vrstvíme textil, vrchnáky, papier, noviny atď.

Pri kombinovanej technike môžu splynúť suché výtvarné techniky s vodovými výtvarnými technika. Kombinovaná technika nepozná hranice. Čím pestrejšie, tým lepšie. Náčrty si môžeme spraviť ceruzkami.

Môžeme používať navzájom rudku, vodové farbičky, a tuš, alebo centropenky, popisovače, umtonky a anilinky. Najprv je dobré si odskúšať na papieri ako reagujú rôzne farby na seba. Potom nás už nič nezastaví v tvorení.

Kreatívne techniky = Techniky pre deti

Maľovanie alebo samotné tvorenie je vždy veľmi zábavné a dobré na relaxovanie. Buď už pre deti, alebo rodičov. Deti radi vyjadrujú svoje pocity, nálady, myšlienky pomocou kresieb. Preto je už v škôlke priradená výtvarná výchova. Radi sa pozerajú i na kresby druhých a počúvajú ich príbehy, ktorými sa inšpirovali.

A ktoré techniky sú obľúbené v okruhu detí? Odkrývacia technika, maľovanie povrázkom, maľovanie rukami, pečiatkovanie, striekanie. Kresby pomáhajú odkryť vlastnú myseľ. Aj keď vytvoria umelecké diela, stále majú inšpiráciu, a vo svojich kresbách vidia čosi, na čo my dospelý, musíme prižmúriť oči:)

Suché výtvarné techniky

Akvarelové pastelky

Na pohľad sú to obyčajné farebné ceruzky. Sú to mäkké tuhy s ktorými sa najlepšie kreslí na akvarelový papier. Vieme nimi dosiahnuť kresbu, ale i maľbu. Maľbu ňou dosiahneme vtedy, ak sme náš obraz pretreli mokrým štetcom.

Pridávaním vody sa môžeme zahrať i s vrstvami. Nemusíme premaľovať celý obraz, niektoré časti môžeme nechať nasucho. Na túto techniku sa najviac hodia syntetické štetce.

Mäkké pastelky

Sú mastné a mäkké. Vyhovujú na drsnejší povrch, a to na akvarelový papier.

Je úplne suprová na grafickú odkrývaciu techniku, ktorú deti zbožňujú.

Kriedovky- suchá výtvarná technika

Po kreslení za sebou nechávajú jemný prach, ktorý sa dá rozotrieť prstom. Pri miernom tlačený na výkres sa už lámu, sú veľmi krehké.

Chyby v kresbe sa dajú ľahko upraviť. Stačí si zohnať modrú plastickú gumu. Guma so svojou plastickosťou a pružnosťou nasaje do seba prach z kriedoviek.

Ak chceme dosiahnuť miernu šrafúru, či odtieň, použime akvarelové pastelky. Keďže sú to ceruzky, ktoré vieme naostro ostrúhať, dostaneme sa aj na také úzke, či špicaté miesta, na ktoré by sme sa s kriedovkami nedostali. Na záverečné práce použime fixatív.

Čierny umelý uhlík

Je to ohorený uhol, ktorý je krehký. Funguje podobne ako kriedovky- dá sa rozotrieť prstom. Na skúšky môžeme použiť tenký recyklovaný papier, ktorý je dostať aj v metráži. Čierny uhlík sa používa napríklad v kombinácii s bielou kriedovkou. Uhlíkom kreslíme zatienené, až úplne temné časti, a svetlé časti prejdeme bielou kriedovkou, ale necháme v súčasnom stave. Táto kombinácia sa používa na recyklovaný hnedkastý papier. Pri týchto papieroch s jemným nádychom farby, nemusíme celý náš papier zakryť farbou, niektoré miesta nechajme voľne.

Ak máme svoju kresbu hotovú, nastriekajme si naň fixatív, aby sme fixovali povrch našej kresby. Ľahšie sa tak bude skladovať, lebo sa nám nerozmaže.  

Rudka

Má hnedú farbu. Je veľmi tvrdá oproti čiernemu uhlíku. Neláme sa, a ani sa nedá rozmazať prstom. Prechody vieme dosiahnuť rôznym nátlakom na papier, čím vytvárame zaujímavé prechody svetla a tieňa.

Svetlo na našom povrchu vieme vytvoriť aj vynechávaním použitia rudky, alebo naopak pridaním bielej kriedovky. Na záverečné práce tiež použime fixatív.

Biela umelecká tuha

Má výzor ako akvarelové ceruzky. Vieme nimi vytvoriť zaujímavy efekt. Kreslime nimi na farebný výkres, alebo na čierny. Vieme nimi tieňovať tak, ako s mäkkými tuhami (3B, 6B ceruzky), dokonca vytvárať šrafúru (šrafúru vytvárame vtedy, ak na seba naukladáme rovné ťahy z rôznych uhlov. Čím je šrafúra hustejšia, tým temnejší je tieň).

Perokresba

Vyhovuje na vytváranie ilustráci, alebo na vyhotovenie abstraktných kresieb. Poznáme viaceré výtvarné potreby, s ktorými vieme vytvoriť rôzne hrúbky ťahu.

Nakladaním rovných čiar/ ťahov vytvárame takzvanú šrafúru. Šrafúrou môžeme dosiahnuť aj tieňovanie, čím naše kresby ožijú. Čím je naša šrafúra hustejšia, tým temnejší je tieň. Čiže tieň vieme vytvoriť nielen použitím hrubších pier s hrubšími stopami, ale aj husto na seba naukladanými tenkými ťahmi.

Náradia, ktoré vyhovujú na perokresbu sú centropenky, alkoholické centropenky, popisovače, atramentové perá s vymeniteľnými násadkami, fixka so štetcovým zakončením, ktorá vyhovuje aj na kaligrafiu, alebo vyťahovátko, ktoré je náradím/ pomôckou pri maľovaní, ale vyhovuje aj na vytváranie šrafúry.